Dňa 4. februára 2021 bola schválená novela Zákonníka práce, ktorá bude účinná od 1. marca 2021.
Upravuje:
- Zamestnancov, ktorí sa trvale starajú o dieťa,
- Skúšobnú dobu zamestnanca,
- Žiakov a študentov,
- Domácku prácu a teleprácu,
- Stravovanie zamestnancov.
Zamestnanec trvale sa starajúci o dieťa
Od roku 2020 majú rodičia, ktorí sa trvale starajú o dieťa, nárok na 5 týždňov dovolenky. V aktuálnej novele Zákonníka práce sa doplnil §40 o odsek 11, ktorý definuje zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa na účely tohto zákona.
Ide o zamestnanca, ktorý sa stará o vlastné neplnoleté dieťa vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
Taktiež má na túto dovolenku nárok aj zamestnanec, ktorý sa osobne stará o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu.
Toto postavenie zamestnancovi vzniká dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámil, že sa trvale stará o dieťa a zaniká dňom, keď sa prestane trvale starať o dieťa. Zamestnanec je povinný písomne oznámiť zamestnávateľovi aj zánik trvalej starostlivosti o dieťa, a to bez zbytočného odkladu.
V prípade, že sa zamestnanec začne alebo prestane trvale starať o dieťa v priebehu kalendárneho roka, patrí mu zvýšenie dovolenky v pomernom rozsahu určenom ako podiel počtu dní trvalej starostlivosti o dieťa v príslušnom kalendárnom roku a počtu dní kalendárneho roka.
Skúšobná doba zamestnanca
Podľa zmeneného § 45 odseku 2 sa skúšobná doba predlžuje o jeden deň a to v prípade, že zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane celú pracovnú zmenu.
Štatút žiaka a študenta sa posúva do 31. októbra
Novelizovaný § 227 ods. 1 definuje, že žiak strednej školy a študent dennej formy vysokoškolského štúdia bude mať štatút študenta na účely uzatvorenia dohody o brigádnickej práci študentov do 31. októbra toho istého kalendárneho roka, kedy riadne ukončil štúdium na strednej škole / štúdium prvého stupňa vysokoškolského štúdia v dennej forme.
Podľa pozmeneného § 228 ods. 2 bude vo vyššie spomenutom prípade potrebné doložiť doklad o riadnom skončení štúdia.
Domácka práca a telepráca
Definícia domáckej práce a telepráce sa na základe rastúceho dopytu v čase koronakrízy zmenila. Čoraz viac zamestnancov pracuje z domu, a preto bolo potrebné upraviť § 52 Zákonníka práce.
O domácku prácu alebo teleprácu pôjde v prípade, že sa práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, vykonáva pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jej časti z domácnosti. To znamená, že dôležitá je pravidelnosť výkonu domáckej práce a telepráce a zároveň platí, že časť práce môže byť vykonávaná na pracovisku a časť z domácnosti, podľa dohody so zamestnancom.
Stravovanie zamestnancov od 1. marca 2021
Zamestnávateľ má aj naďalej povinnosť zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.
Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, prípadne poskytne zamestnancom stravovacie poukážky.
Od 1. marca nebude mať zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorým poskytne finančný príspevok na stravovanie. Nárok na finančný príspevok na stravovanie bude mať zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena bude trvať viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi ďalší finančný príspevok na stravovanie.
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie, ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku, zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2, zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom, ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo, ak by stravovanie podľa odseku 2 bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.
Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa a nejde ani o prípady vyššie spomenuté, zamestnanec bude mať možnosť vybrať si medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie.
Zamestnávateľ určí zamestnancovi lehotu na výber a minimálnu dobu, počas ktorej bude zamestnanec viazaný svojím výberom, najviac však 12 mesiacov. Zamestnávateľ môže jednotlivé body ustanoviť vo vnútornom predpise. Do uskutočnenia výberu zo strany zamestnanca zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie formou stravovacích poukážok alebo mu poskytne finančný príspevok na stravovanie.
Suma finančného príspevku na stravovanie bude suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom, najmenej 55% minimálnej hodnoty stravovacej poukážky. V prípade, že zamestnávateľ neprispieva iným zamestnancom na stravovanie (napr. nemá iných zamestnancov), suma finančného príspevku na stravovanie bude najmenej 55% minimálnej hodnoty stravovacej poukážky najviac 55% stravného poskytnutého pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Naďalej platí, že zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancom príspevok na stravovanie nad rámec z prostriedkov sociálneho fondu.
Ak zamestnávateľ uzatvoril zmluvu o zabezpečení stravovacích poukážok s právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá má na to oprávnenie, je povinný postupovať podľa vyššie spomenutých bodov až po skončení tejto zmluvy, najneskôr od 1. januára 2022.
Finančný príspevok na stravovanie bude oslobodený od dane z príjmov aj od odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne.
